História

Z histórie obce Macov

Názov obce

Podľa legendy  bol názov obce odvodený od prievozníka, ktorý prevážal pocestných cez rameno Dunaja pravdepodobne v mieste nad kamenným krížom oproti dnešnému cintorínu. Prievozník sa údajne volal Mác, alebo Mac. Od neho bol odvodený názov osady Macháza /Mácov dom/. V priebehu rokov sa názvy obce menili. Používali sa názvy Maczháza, Keeth-Maczháza, Macháza, Matzhausen. Na jednej vojenskej mape z obdobia 1782-1785 je uvedený názov Mazhász. Objavuje sa v niektorých informáciach aj názov Felsömacháza (Horný Macov), ale toto bola údajne samostatná osada. Od r. 1927 je oficiálny názov obce Macov (po maďarsky Macháza). S výnimkou 2. svetovej vojny, kedy sa opäť používal maďarský názov Macháza. Za zmienku stojí, že v r. 1948 padol návrh jedného macovského občana, premenovať obec Macov na Pisarčíkovo. Pisarčík bol „zaslúžilý“ okresný funkcionár. Občania Macova tento návrh v hlasovaní nepodporili a Macov zostal Macovom. Dnes sa používajú obidva názvy, t.j. po slovensky Macov, po maďarsky Macháza.

Obec Macov  v svetle štátoprávneho a územnosprávneho usporiadania

Macov sa nachádza na Žitnom ostrove, na území medzi Malým Dunajom a Dunajom. Niekedy začiatkom  6. storočia toto územie obývali Avari. Boli to kočovní bojovníci, ktorí pochádzali zo stredoázijských stepí, ale ich presný pôvod nie je známy. Podmanili si západných Slovanov. Za prvý historicky doložený politicko-mocenský útvar západných Slovanov, ktorý zahŕňal aj juhozápadné Slovensko, bola Samova ríša (623-658). Nebola to klasická ríša, ale nadkmeňový zväz Slovanov, ktorý vznikol ako obranná reakcia proti Avarom. Avari znovu ovládali časť južného Slovenska aj po páde Samovej ríše a to až do vzniku Nitrianskeho kniežatstva (okolo r. 830). Prvým historicky doloženým vládcom Nitrianskeho kniežatstva bol Pribina (do r. 833). Približne v tej dobe bol vyhnaný moravským kniežaťom Mojmírom I., ktorý pripojil Nitru k Morave a vytvoril základ Veľkej Moravy. Veľká Morava bola prvým stabilným štátom Slovanov na tomto území.V čase Veľkej Moravy vládol Rastislav (846-870). Počas jeho vlády prišli na územie Cyril a Metod. Najväčší rozmach dosiahla Veľká Morava za vlády Svätopluka I. (870-894).

Po rozpade Veľkej Moravy (okolo roku 907) a po bitke, v ktorej porazili starí Maďari bavorskú armádu pri Bratislave (907) sa otvorila cesta k ovládnutiu Podunajska Maďarmi. V prvej polovici 10. storočia sa na území Žitného ostrova začali usadzovať starí Maďari. Po vzniku Uhorska (korunovácia Štefana I. 1000/1001) je územie Žitného ostrova pevne začlenené do jeho štruktúr.

1277

Obec Macháza, ak sa vôbec dala nazvať obcou v dnešnom zmysle slova, bola súčasťou Uhorska a patrila pod správu vtedajšej bratislavskej kapituly. Prvé písomné dokumenty o tomto kraji boli uložené v archíve tejto bratislavskej kapituly, ktorý v roku 1277 vyhorel.

Uhorským panovníkom bol v tomto čase Ladislav IV. Kumánsky (IV. (KUN) László). Vládol od r. 1272 – 1290.

1367

V listine z roku 1367 sa objavuje  prvá písomná zmienka o obci Macháza, ktorá bola súčasťou vtedajšieho Uhorska. Osada mala 4-5 domov, ktoré sa nachádzali okolo hospodárskeho dvora. Obec patrila hradu Bratislava, neskoršie panstvu Bratislava v rámci dištriktu v Holiciach.

V tomto období bol pri moci uhorský kráľ Ľudovít Veľký z Anjou (Lajos I. Nagy) – do roku 1382.

1440

Kráľovna Alžbeta Luxemburská, ktorá nastúpila na trón v r. 1439 a vládla miesto neplnoletého syna Vladislava Pohrobka I. darovala obec rodine Bittó – Imrichovi – synovi Andrása  Bittó Sárosfaiho.

V obci vlastnili pozemky aj Rozgonyiovci.

1449

Zemský správca János Hunyadi preniesol kráľovské právo na obec na veliteľa bratislavského hradu Andrása Bessenyoa za verné služby.

1458

V Uhorsku začal vládnuť Matej Korvín (Hunyadi Mátyás, nazývaný aj ako Mátyás király).

1490

Na uhorský trón nastúpil Vladislav II. Jagellovský.

1508

V roku 1508 kráľ Vladislav Jagellovský  daruje šľachtický dom a pozemky Orbána Macházaiho v Macházi bratislavskému prepoštovi Miklósovi a Istvánovi Erdöskerekimu.

1516

Zomrel Vladislav II. Jagelovský v Budíne. Na trón nastúpil jeho syn Ľudovít II. Jagelovský, ktorý mal 10 rokov.

1526

Ľudovít II. Jagelovský zahynul v bitke pri Moháči. Keďže sa horská šľachta nevedela dohodnúť na tom, kto bude uhorským kráľom, Uhorsko sa fakticky rozdelilo na 3 časti, pričom západ a sever (vrátane územia, na ktorom sa nachádzala Macháza), tzv. Habsburské Uhorsko bolo pod vládou Ferdinanda I. Habsburského.

1564

Zomrel Ferdinand I. Habsburský a na trón nastúpil jeho najstarší syn Maximilián II.

1576

Na trón nastúpil Rudolf II., ktorý sídlo presunul do Prahy.

Ešte v 16. storočí bola Maczháza kráľovským majetkom, ale na jeho konci daroval kráľ Rudolf II. Maczházu rodu Pálffy. Rod Pálffy vlastnil pravdepodobne majetok v Maczházi do konca 19. storočia, resp. do rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie.

1608

Brat Rudolfa II. – Matej II. nastúpil na uhorský trón.

1619

Ferdinand II. sa stal panovníkom Uhorska

1637

Panovníkom v Uhorsku sa stal Ferdinand III.

1657

Vládu nad Uhorskom prevzal Leopold I.

1705

Syn Leopolda I. Jozef I. sa stal uhorským kráľom.

1711

Vládu prevzal posledný mužský Habsburg – Karol III.

1740

Vlády sa ujala Mária Terézia, ktorá bola v Uhorsku veľmi rešpektovaná.

1780

Nekorunovaným uhorským kráľom sa stal syn Márie Terézie – Jozef II.

1790

Vlády sa v Uhorsku ujal Leopold II.

1792

1830

Korunným princom sa stal Ferdinand V.

1835

Od r. 1835 vládol Ferdinand V., ktorý sa stal uhorským kráľom. Bol posledným panovníkom korunovaným tradičnou uhorskou korunováciou v Bratislave.

1848

Po abdikácii Ferdinanda V. nastúpil na trón František Jozef I., ale uznávaným panovníkom v Uhorsku bol až po porážke revolúcie v r. 1849. Vtedy sa stal faktickým aj formálnym panovníkom Uhorska.

1850

Narodil sa Frigyes (Fridrich) Pongrácz, gróf, ktorý zdedil  okrem kaštieľa v Rohovciach, aj pôdu aj v okolitých katastroch.

1867

V tomto roku vzniklo Rakúsko-Uhorsko uzavretím tzv. Rakúsko-uhorského vyrovnania. Dovtedajšia rakúska ríša sa premenila na dvojitú monarchiu – Cisárstvo rakúske a Kráľovstvo uhorské, pričom spoločné zostali len 3 oblasti – zahraničná politika, armáda a financie pre spoločné záležitosti. Panovníkom (maďarským kráľom) zostal aj naďalej František Jozef I., ktorý bol súčasne cisárom Rakúskeho cisárstva.

1889

Narodil sa gróf Pál Pongrácz, ktorý neskôr zdedil majetok po svojom otcovi Frigyesovi.

1914

28.júna Gavrilo Princip v Sarajeve zastrelil rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda, v dôsledku čoho 28.7.vypukla 1.svetová vojna. V ten istý deň Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Srbsku.

30.júla bola v Rakúsko-Uhorsku vyhlásená mobilizácia a 6.augusta Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Rusku.

1916

21.novembra zomrel František Jozef I., cisár a na uvoľnený trón nastúpil Karol I.

1918

Rok 1918 prináša veľkú aktivitu českého a slovenského zahraničného odboja, ktorý sa zjednotil na spoločnom štáte Slovákov a Čechov. T.G. Masaryk podpísal Pittsburskú dohodu. V Paríži vznikla dočasná vláda pod predsedníctvom T.G.Masaryka.

28.10.1918 rakúsko-uhorský minister zahraničia gróf Andrássy odovzdal prezidentovi USA Wilsonovi nótu, v ktorej bola vyjadrená ochota prijať podmienky spojencov z 18.10.1918 a vyslovená ochota zahájiť okamžité rokovanie o prímerí. Táto nóta bola de facto uznaním porážky Rakúsko-Uhorska a kapitulácie rakúsko-uhorskej monarchie. Došlo k rozpadu Rakúsko-Uhorska. 28.októbra vznikla Československá republika a obec Macháza sa stala jej súčasťou. Slovensko sa prihlásilo k Československu tzv. Martinskou deklaráciou Slovenskej národnej rady 30. októbra 1918. Po 4 rokoch, 3 mesiacoch a 9 dňoch skončila 1.svetová vojna. Cisár Karol I. podpísal abdikačnú listinu.        Prvým československým prezidentom sa stal Tomáš Garrigue Masaryk. Nie je známe, či niekto z Macházy bojoval v 1. svetovej vojne.

1919

16.apríla 1919 bol vydaný zákon č. 215/1919 Zb.  z.a n. – tzv. záborový zákon. Záborový zákon vyhlásil tzv. veľký pozemkový majetok, tj. súbor nehnuteľností patriacich jednému vlastníkovi alebo spoluvlastníkom presahujúcich 150 hektárov poľnohospodárskej pôdy alebo 250 hektárov všetkej pody, za zabratý. Tým obmedzil pôvodným vlastníkom voľné disponovanie s pôdou a vyhradil štátu právo tento majetok vyvlastniť a prideliť. Tento zákon sa týkal v Macove a jeho okolí veľkých vlastníkov pôdy – najmä rodín Pongrácz Frigyesa (Rohovce, Trnávka) a Bittó (Macov, Blatná na Ostrove). Teoreticky mali bývalí majitelia zabranej pôdy dostať aspoň čiastočnú náhradu, ale nie je známe, že by sa tak stalo.

1920

Za prezidenta bol znovu zvolený Tomáš Garrigue Masaryk. 30.januára bol prijatý zákon č. 81/1920 Zb. z. a n., ktorý umožňoval štátu podržať si podľa potreby zabratý majetok, prípadne ho použiť na všeobecne užitočné účely. Zvyšok pôdy sa mal za úhradu prideliť jednotlivcom – bývalým zamestnancom veľkostatkov, ktorí stratili zamestnanie v dôsledku pozemkovej reformy, reemigrantom, remeselníkom, legionárom, atď.

Vo februári bola prijatá Ústava.

18.apríla sa uskutočnili prvé československé voľby do poslaneckej snemovne. Najviac mandátov získala Československá strana sociálne demokratická robotnícka.

1924

V tomto roku začali prichádzať do Macházy prisťahovalci z Moravy, ktorí sa nazývali kolonistami. Bola im prideľovaná pôda vrátane stavebných pozemkov. Prídely však neznamenali, že za pôdu nemuseli platiť. Pôda bola prideľovaná kolonistom za výhodných cenových podmienok. Často im boli aj poskytnuté výhodné pôžičky, ale pridelená pôda nebola zadarmo. Výmery pridelenej pôdy sa pohybovali približne na úrovni 14 ha, pričom legionári boli spravidla zvýhodnení a dostali ešte väčšiu výmeru. Kolonisti si začali stavať svoje usadlosti približne na východ od dnešnej hasičskej zbrojnice.  Kolonisti z Moravy neprišli naraz, ale postupne v priebehu niekoľkých rokov (hlavne 1924 – 1926). Celkom išlo o 15 rodín (Mrhálek, Krejčí, Vojáček, Kytlica, Král, Linhart, Burian, Němec, Voznica, Obdržálek, Linhart, Albert, Zezula, Chmelař, Nevrlý). Niektorí ďalší, ktorí dostali prídely, po krátkom čase odišli (Malíček, Vomela, Hasmanda, Rejšek) a v Macháze sa neusadili.

V súvislosti s pozemkovou reformou prišli o prácu mnohí občania Macova a preto bol vypracovaný program tzv. drobných prídelcov a vďaka tomu za rovnakých podmienok, aké mali kolonisti z Moravy, bola pridelená pôda a stavebné pozemky aj pôvodným obyvateľom Macházy.

1925

V r. 1925 sa konali druhé československé parlamentné voľby. Najviac mandátov v snemovni aj v senáte získala Republikánska strana zemědělského a malorolnického lidu, na druhom mieste sa umiestnila Komunistická strana Československa, na treťom Československá strana lidová.

1927

Tohto roku bol názov obce zmenený na Macov.

1929

27. októbra sa konali tretie československé parlamentné voľby. Išlo o predčasné voľby. V nich najviac mandátov získala Republikánska strana zemědělského a malorolnického lidu, na druhom mieste skončila Československá sociálne demokratická strana robotnícka a na treťom mieste Československá strana národne socialistická.

1932

Zomrel gróf Frigyes (Fridrich) Pongrácz. Jeho majetok prevzal jeho syn gróf Pál Pongrácz. Jeho manželkou bola barónka Mária Gudenus.

1934

Za prezidenta republiky bol znovu zvolený Tomáš Garrigue Masaryk.

1935

19. mája sa uskutočnili voľby do Národného zhromaždenia. V nich sa najsilnejšou stranou stala Agrárna strana, druhou najsilnejšou stranou bola Sudetonemecká strana, tretí najvačší počet mandátov získala Sociálne demokratická strana robotnícka.

Abdikoval prezident Tomáš Garrigue Masaryk a za nového prezidenta bol zvolený dr. Edvard Beneš.

1938

V máji vyhlásila vláda Milana Hodžu čiastočnú mobilizáciu.

U pána Krejčího, jedného z kolonistov, bol neznámym páchateľom po žatve založený požiar – zhorelo suché krmivo, slama. Táto udalosť bola vnímaná ako určitá forma nátlaku.

Vláda Jana Syrového vyhlásila 23. septembra všeobecnú mobilizáciu celej československej armády – přibližně 1,1 milióna mužov. Koľko mužov bolo mobilizovaných z obce Macov nie je známe.

V noci z 29. na 30. septembra bola podpísaná tzv. Mníchovská dohoda. Signatármi tejto dohody boli predstavitelia Nemecka, Talianska, Francúzska a Veľkej Británie (Hitler, Mussolini, Daladier a Chamberlain). Obsahom dohody bolo odstúpenie časti územia Československa (Sudety) v prospech Nemecka. Prezident dr. Edvard Beneš odstúpil z funkcie prezidenta.

Na základe Viedenskej arbitráže z 2.11.1938, ktorá bola dôsledkom Mníchovskej dohody ako súčasť plánu Nemecka na rozbitie Československa, muselo Československo v dňoch 5.-10. novembra 1938 odstúpiť Maďarsku časť územia južného Slovenska. Viedenská arbitráž bola signovaná zástupcami Nemecka, Talianska, Maďarska a Československa. Macov patril do územia, ktoré pripadlo na základe Viedenskej arbitráže opäť Maďarskému kráľovstvu. Krajinský úrad v Bratislave 14. novembra a 16. novembra vydáva rozhodnutie o vysťahovaní kolonistov.

Moravskí kolonisti boli donútení vysťahovať sa z Macova. Všetci sa sťahovali zo Slovenska do Čiech a Moravy. Postupne sa vysťahovali všetci okrem Marie Miklošovej, rod. Královej, ktorá bola vydatá za občana maďarskej národnosti (Béla Miklós). Tí, ktorí správne odhadli budúci vývoj sa stihli vysťahovať včas a mohli si časť hnuteľného majetku odviezť. Tí, ktorí čakali do poslednej chvíle, opúšťali Macov prakticky iba s osobnými vecami pod dohľadom vojska.

1939

Macov, resp. Macháza sa stala súčasťou Maďarského kráľovstva pod vedením regenta Miklósa Horthyho. Maďarské kráľovstvo bolo kráľovstvo bez kráľa.

1940

Starostami obce za 2. svetovej vojny boli Mihály Fulajtár, Szabó János, Lelkes Péter.

11. mája bola nariadená čiastočná mobilizácia, mobilizácia prebiehala v niekoľkých vlnách do r. 1944, pričom do Maďarskej kráľovskej armády narukovali Fodor János, Molnár József, Nagy István, Fulajtár Ferenc, Cseh István a Sátor Sándor. Nikto z nich nepadol, všetci boli v ruskom (sovietskom) zajatí a vrátili sa domov až v septembri 1946.

1944

Od októbra prevzala moc vláda Ferenca Szálasiho.

1945

Územie, ktorého súčasťou bola aj obec Macháza, oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu 4.4., kedy tieto vojská oslobodili aj Bratislavu.

Skončila sa druhá svetová vojna. Macov sa stal opäť súčasťou Československej republiky. Od roku 1945 patrila obec Macov do okresu Šamorín.

 Starosta obce Mihály Fulajtár bol odvolaný a 20.6. sa dočasným komisárom obce stal Béla Miklós.

Prezidentom sa opäť stal dr. Edvard Beneš, ktorý sa vrátil z londýnskeho azylu.

Po skončení druhej svetovej vojny sa československá vláda rozhodla vysídliť časť maďarskej menšiny na základe Košického vládneho programu.

Kolonisti z Moravy, ktorí museli opustiť Macov v r. 1938, sa začali vracať.

1946

V tomto roku bola podpísaná medzivládna dohoda o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom.

Občania maďarskej národnosti boli presídlení do Maďarska v rámci výmeny obyvateľstva alebo boli nútene presídlení do Čiech. Z Macova do Maďarska nebol vysťahovaný nikto. Je všeobecne známe, že jedna rodina, konkrétne rodina pána Bélu Miklósa mala byť vysťahovaná do Maďarska, ale občania Macova, najmä kolonisti sa za pána Miklósa postavili a s vysťahovaním jeho rodiny nesúhlasili (jeho manželkou bola dcéra jednoho z kolonistov).

Do Čiech boli vysťahované rodiny Borsa Istvána a Ivancsik Pála za odmietnutie „reslovakizácie“. Neskôr sa do Macova vrátili.

18.4. bol Vladimír Albert ministerstvom vnútra menovaný za komisára, jeho zástupcom bol Karel Král.

V máji sa uskutočnili prvé povojnové parlamentné voľby.

Vo voľbách do Ústavodarného národného zhromaždenia získali jednotlivé strany nasledovný počet mandátov:

Komunistická strana Československa – 31,19 %

Československá národnosocialistická strana – 18,37 %

Československá strana lidová – 15,71 %

Demokratická strana (Slovensko) – 14,14 %

Československá sociálna demokracia – 12,10 %

Komunistická strana Slovenska – 6,92 %

Na Slovensku zvíťazila Demokratická strana, ktorá získala 60 % hlasov v slovenskej časti štátu.

Predsedom vlády sa stal Klement Gottwald z KSČ.

V auguste sa uskutočnili celoslovenské voľby do Slovenskej národnej rady.Zvíťazila Demokratická strana s 62 % hlasov a na druhom mieste sa umiestnila Komunistická strana Slovenska z 30,4 % hlasov. Volieb sa mohli zúčastniť iba politické strany združené v tzv. Národnom fronte.

1947

Komunálne voľby sa nekonali, ale vedenie obce bolo dosadené politickými s tranami. Komisárom v Macove sa stal Vladimír Albert. Komisariát bol neskôr zrušený a nahradila ho Miestna správna komisia (MSK) a správu obce prevzal jej predseda Josef Krejčí.

1948

21.-25. februára  sa uskutočni februárový prevrat v Československu, ktorý sa neskôr nazýval februárovým víťazstvom. Išlo o kľúčovú udalosť, ktorá zmenila režim.

• 12 nekomunistických ministrov podalo demisiu na protest proti zneužívaniu moci komunistami.
• Prezident Edvard Beneš pod tlakom situácie demisie prijal.
• Klement Gottwald (predseda vlády a líder KSČ) zostavil novú vládu, v ktorej mali komunisti a ich spojenci väčšinu.
• Na uliciach prebiehali masové akcie organizované komunistami (tzv. „akčné výbory“), ktoré zastrašovali opozíciu.
• Komunisti prevzali moc bez ozbrojeného konfliktu

30. mája 1948 sa konali volby, pričom bola predložená jediná kandidátka Národného frontu, ktorá získala podľa oficiálnych údajov 89,2 % podporu.

Na funkciu prezidenta rezignoval dr. Edvard Beneš. Novým prezidentom sa stal Klement Gottwald.

Vedenia obce Macov sa ujal Miestny akčný výbor, ktorého predsedou sa stal Rudolf Obdržálek a tajomníkom Ján Čopjan, miestny učiteľ.

1949

Obec Macov od tohto roku patrila do okresu Šamorín. Bol zrušený Akčný výbor a bol nahradený Miestnou správnou komisiou.

9. júna bola účinná nová ústava – Ústava 9. mája, ktorá deklarovala „ľudovú demokraciu“ a zakotvila princíp vedúcej úlohy komunistickej strany. Súčasne posilnila centralizáciu štátu a oslabila autonómiu Slovenska.

1950

20.4. 1950 bola zrušená Miestna správna komisia a bola nahradená Miestnym národným výborom (MNV). Predsedom sa stal Miklós Béla a tajomníkom Ján Čopjan.

1951

V Macove vyvrcholil proces násilnej kolektivizácie poľnohospodárstva. Miestni roľníci, ktorí odmietali sa podrobiť, ktorí odmietali vstúpiť do Jednotného roľníckeho družstva (JRD), ktorí odmietali odovzdať majetok a odmietali plniť nereálne kontingenty, boli vyšetrovaní, niektorí boli vyšetrovaní vo väzení, iní museli nastúpiť na povinnú vojenskú službu, niektorí z nich pracovali v baniach, iní v tzv. pomocných technických práporoch (PTP). Takýmto spôsobom boli donútení vzdať sa užívania svojho majetku. Symbolom tejto perzekúcie v Macove bol p. Josef Kytlica ml. V dobovej tlači (Pravda z 15.9.1951) sa uvádza okrem iného: „Pred Okresným súdom v Šamoríne stál v týchto dňoch dedinský boháč, sabotér verejného zásobovania Jozef Kytlica, ktorý bol obžalovaný, že nesobral načas úrodu z poľa, ale prevážal sa v čase žatvy na aute svojho otca po okrese a tak keď prišlo v polovici júla krupobitie, ostala pšenica na ploche asi 4 ha úplne zničená a značne sa snížil aj hektárový výnos... ... Okresný súd vymeral Jozefovi Kytlicovi spravodlivý trest. Odňatie slobody na 3 roky, 10.000 Kčs peňažného trestu, stratu čestných práv občianskych na 5 rokov a prepadnutie celého majetku v prospech štátu.“  Toľko citát z dobovej tlače. Pán Josef Kytlica skončil v uránových baniach v Jáchymove. Rodina Kytlicova sa z Macova odsťahovala.

Do Macova sa prisťahoval gróf Pál Pongrácz s manželkou barónkou Máriou Gudenus, ktorí boli násilne vysťahovaní z Rohoviec. Sprvu bývali u rodiny p. Františka Mikloša, neskôr u rodiny p. Krejčího a to až do roku 1968.

Historické objekty

Hospodársky dvor (tzv. majer)

Nie je známe, kedy bol vybudovaný, ale dá sa predpokladať, že to bolo koncom 18. storočia. Ide pravdepodobne o najstarší objekt v obci. Pôvodne patril rodine Bittó. V období po r. 1918 slúžil objekt sčasti ako rodinné sídlo, škola, obchod, krčma, kultúrny dom, obecný úrad. Dodnes sa časti dvora zachovali (súpisné čísla 42 a 43).

Kamenný kríž, ktorý stojí doteraz oproti cintorínu na druhej strane cesty, bol postavený v r. 1911. Tento kamenný kríž bol postavený z iniciatívy rodiny Lelkesovej. Je na ňom napísané:

Imádunk Téged Krisztus, mert a te szent kereszted által megváltottad a világot, čo v preklade znamená:

Milujeme Ťa Kriste, lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.

Škola.

Pôvodne – od roku 1924 výuka prebiehala v budove statku po Bittó Dénesovi, ktorý bol pridelený rodine Josefa Krejčího. To je v súčasnosti nehnuteľnosť so súpisným  číslom 43 a 42 (v súčasnosti kultúrny dom a Obecný úrad). V r. 1932 bola dokončená stavba novej školy. Postavili ju svojpomocne občania Macova. Finančne podporila výstavbu Slovenská liga (významná krajanská organizácia Slovákov v USA). Budova školy je zachovalá, súpisné číslo budovy je t.č. 38. Škola ukončila svoju  činnost v školskom roku 1977/78. Vo vedení školy sa vystriedalo od r. 1924 do roku 1978 7 učiteľov - Reitmajer, Poupová (neskôr ako vydatá Burianová), Čopjan, Kováč, Bernardová, Tesárová a ako posledná Rucká Šarlota.

Dom smútku, kaplnka

V r. 1994 bola ukončená výstavba domu smútku – kaplnky. Kaplnka Sedembolestnej panny Márie bola vysvätená 16.10.1994 šamorínskym dekanom za účasti správcov z okolitých farností. Výstavbu kaplnky podporila obec a dobrovoľníci – občania Macova.

Park

Po príchode kolonistov v r. 1924 – 1926 občania Macova vybudovali park, ktorý je aj v súčasnosti ojedinelý. Nejde o stavbu a historickú pamiatku, ale ide o objekt, ktorý je aj v súčasnosti ojedinelý. Park, pre ktorý sa vžil názov „Plac“ slúžil stretnutiam občanov, najmä mladým, hrával sa tam futbal a najmä volejbal, cvičili tu hasiči, v zime sa  vytvorili mantinely, kam sa napustila voda a na takto vytvorenom ľade sa hrával hokej.

Zberňa mlieka

Stavba zberne mlieka bola zahájená po 2. svetovej vojne. Tento objekt slúži dodnes (espresso).

Hasičská zbrojnica

Výstavba hasičskej zbrojnice začala zrejme v r. 1946. Tento objekt slúži pôvodnému účelu dodnes.

Hrob vojaka Maďarskej kráľovskej armády (Magyar Király Honvédség)

Hrob vojaka Maďarskej kráľovskej armády Mártona Nagya, ktorý padol koncom 2. svetovej vojny sa nachádza na miestnom cintoríne.

Pomník macovským roľníkom prenasledovaným v dobe násilnej kolektivizácie poľnohospodárstva

Hrob rodiny Kytlicovej na miestnom cintoríne, ktorý pripomína prenasledovanie roľníkov počas násilnej kolektivizácie poľnohospodárstva na prelome 40. a 50-tých rokov 20. storočia bol zrekonštruovaný v r. 2025.

Autor článku: Ing. Ján Zezula (2026)